História rodu

Zmeškalovci sú starý šľachtický sliezsky rod z Raciborského kniežatstva v Poľskom kráľovstve. Najstarší známy predstaviteľ rodu, Juraj, sa spomína v rokoch 1480 až 1538 v okolí Hlivíc. Odtiaľ sa rod rozšíril na Krnovsko, Tešínsko a do Uhorska. Zakladateľ rodu v Uhorsku, Václav, prišiel aj s bratmi Pavlom a Félixom na pozvanie pána Oravského panstva Jána z Dubovca v roku 1545. Spolu s nimi prišli aj bratia Kozmovskí z Poľska. Po smrti Jána z Dubovca sa Oravského hradu protiprávne zmocnil Václav Sedlnický. Zmeškalovci sa pričinili o to, aby sa hrad aj s panstvom dostal do rúk cisára Ferdinanda I. Za tieto zásluhy Ferdinand I. udelil 3.septembra 1548 Václavovi Zmeškalovi a jeho potomkom donáciu na dediny Leštiny, Osádku a Srňacie v Oravskej stolici. Neskôr dostal donáciu aj na Hontianske Moravce. Obec Leštiny si Václav vybral za svoje sídlo a tým aj za sídlo rodu v Uhorsku. Názov obce začal používať aj ako predikát - Wenceslaus Zmesskal de Domanovecz et Lestine ( Václav Zmeškal z Domanovíc a Leštín ). Oženil sa s Barborou Maróthyovou a s ňou získal majetky v Baršskej župe a v Honte. Neskôr sa niektorí členovia rodu usadili práve v týchto oblastiach. Václav, po počiatočných problémoch ( spory o pozemky s Kubíniovcami atď. ), sa postupne včlenil medzi oravskú šľachtu a vydobil Zmeškalovcom pevné a významné miesto v hierarchii Oravskej stolice. Václavovi synovia, Daniel, Jób, Gabriel a Jaroslav, boli protestanti, tak ako napokon celý rod až na pár výnimiek. To možno ovplyvnilo do značnej miery chod dejín rodu. Ako evanjelici a stredná šľachta mali bližšie k používaniu slovenčiny ako komunikačného jazyka, k podporovaniu cirkevných komunít a výstavbe kostolov, k podpore rôznych charitatívnych spolkov, pri protihabsburských povstaniach väčšinou stáli na strane povstalcov ( Bočkajove, Betlenove, Rákociho povstanie ). Možno aj to bránilo zvyšovaniu spoločenského statusu rodu ( baronát, grófsky titul ). Vetva Zmeškalovcov v Českom kráľovstve grófsky titul získala -  Jindřich Jáchym Jozef na Nové Cerekvi a Zubřici ho získal 1.10.1710 ( táto vetva vymrela v 18. storočí ). Zmeškalovci pôsobili najmä vo verejných funkciách ako župani, podžupani, sudcovia ( slúžni ), notári, poslanci, právnici alebo hospodárili na svojich majetkoch. Vlastnili niektoré obce po celom Hornom Uhorsku ( terajšie Slovensko ), mali mlyny, malé pivovary a liehovary. Niektorí vynikli v umeleckej sfére ( hudba, maliarstvo ). Všeobecne boli národovci, medzi sebou používali najmä slovenčinu a už najstaršie zachované závety zo začiatku 17. storočia sú písané po slovensky. Podporovali vzdelávanie svojich poddaných a chudobných vrstiev obyvateľstva. Rodinne a priateľsky boli spriaznení s mnohými rodinami strednej a vysokej šľachty najmä z Liptova a Turca. Boli to napríklad rody Pongrác, Melioris, Čemický, Kubíni, Andreánsky, Okoličáni, Sentiváni, Dávid, Andaházy, Ňári, Revický, Luzénski, Turánsky, Meško, Čilagi, Sontág, Rakovský, Paluďaj, Rutkaj, Luby, Ostrolúcky, Stančič Horvath, Hámoš, Meerwaldt, Smrečáni, Máriáši, Prónay, Lehocký, Kollár, Necpálsky, Závodský, Husár, Divéky, Maróthy, Visočáni, Turčáni, Abaffi, Benický, Rédey, Berzeviči, Dvornikovič, Vadnaj. Rod sa postupom času rozšíril z Oravskej stolice do Baršskej, Liptovskej, Trenčianskej, Turčianskej, Tekovskej, Tišskej, Hontskej, Vašovskej (  Győr, Maďarsko ) stolice a do stolice Ung. V niektorých obciach ešte stoja zmeškalovské kúrie a kaštiele. V súčasnosti žijú potomkovia Zmeškalovcov na Orave, v Piešťanoch, Lučenci a v Maďarsku.