Spriaznené rody

Zmeškalovci boli v príbuzenskom vzťahu s viacerými, najmä liptovskými, šľachtickými rodmi, ktorých zoznam by bol veľmi dlhý. Preto sú tu uvedené iba rody z posledných čias či rody s ktorými bol rod Zmeškal najviac rodinne previazaný.    

         Čilagi z Pačeru ( Csillaghy de Pacsér ) - rod pochádzajúci z Báčsko - Bodrožskej stolice, prvým zástupcom rodu pôsobiacim v Oravskej stolici bol Samuel Čilagi z Paludze. Od roku 1825 bol provízorom Oravského panstva a lesným úradníkom Oravského komposesorátu. Do zemianskeho stavu bol povýšený v roku 1844. Členovia rodu pôsobili prevažne v stoličných funkciách ( sudca, notár, župan ). Rod bol majiteľom pozemkov a kaštieľov v Istebnom, podporoval miestny priemysel ( vybudoval v Istebnom teheľňu ). Potomkovia rodu žijú v Taliansku.

             Sontág ( Szontagh ) zo Spišskej Novej Vsi a Zabaru - starý šľachtický rod pochádzajúci zo Spišskej stolice, prví členovia rodu tu získali donácie už v roku 1343. Imrich Sontág používal titul rytier zo Saska. Rod prišiel do Oravskej stolice z Liptova. Príslušníci rodu posôbili najmä v stoličných funkciách ale niektorí vynikli aj v iných činnostiach - Daniel Sontág umožnil sprístupnenie Čaplovičovej knižnice, spracoval genealógiu Meškovcov a Sontágovcov, urobil botanický výskum na Babej hore, napísal monografiu o Orave; Mikuláš Sontág bol lekár a ako prvý zaviedol v Uhorsku zimnú liečbu, organizoval turistiku a záchrannú službu vo Vysokých Tatrách, spoluzaložil aj meteorologickú stanicu v Novom Smokovci.

           Melioris ( Meliorisz ) z Demänovej - šľachtický rod, ktorého pôvodným sídlom boli Hybe v Liptove. Neskôr rod získal majetky v Demänovej, názov ktorej  začal používať aj v predikáte. Neskôr sa Ladislav Melioris presťahoval na Oravu, kde zastával právnicke funkcie tak ako aj viacerí jeho potomkovia.

          Pongrác ( Pongrácz, Pongrátz ) z Liptovského Mikuláša a Starhradu - starý šľachtický rod pôsobiaci vo významných krajinských a stoličných funkciách po celom Uhorsku. Viacerí príslušníci rodu dosiahli baronát či boli povýšení do grófskeho stavu. V Oravskej stolici pôsobili najmä v službách Oravského panstva.

Kubíni ( Kubínyi ) z Vyšného Kubína a Demänovej - starý šľachtický rod pochádzajúci z Liptova. Niektorí členovia rodu padli v bitke pri Moháči v roku 1526. Kubíniovci zastávali rôzne funkcie v Oravskej stolici či boli v službách Oravského panstva. Postupne sa rod rozšíril do mnohých stolíc v Uhorsku a všade zastával významné funkcie. Zmeškalovci mali s Kubíniovcami časté a dlhé spory kvôli pozemkom, Krištof Kubíni dokonca uniesol a uväznil Barboru Maróthyovú, manželku Václava Zmeškala.

            Sentiváni (Szentiványi, Szent - Iványi ) z Liptovského Jána - starý šľachtický rod z Liptova, ktorý sa rýchlo rozšíril aj do iných stolíc Uhorska. Niektoré vetvy rodu boli povýšené do barónskeho stavu. V Oravskej stolici pôsobili členovia rodu prevažne v službách Oravského panstva. 

      Okoličáni ( Okolicsány, Okoliczanyi ) z Okoličného - jeden z najvýznamnejších a najbohatších liptovských zemianskych rodov. Rod mal majetky vo viacerých uhorských stoliciach a všade zastával významné, prevažne stoličné funkcie. Okoličániovci boli zamestnancami Oravskej stolice či Oravského panstva. Okoličáni bol aj členom súdu čo súdil Juraja Jánošíka.

Turanský ( Thuránsky, Thuránszky ) z Turíka - starý šľachtický rod z Liptova. Viacerí príslušníci rodu pôsobili vo významných funkciách - pri kráľovskom dvore, kráľov človek (homo regius), kurucký kapitán, komorský sudca, hlavný župan. V Oravskej stolici boli najmä v službách Oravského panstva.

      Smrečiansky ( Smrečáni, Smrecsányi ) zo Smrečian - starý liptovský šľachtický rod. V Oravskej stolici sa objavil už v 16.storočí keď získal Malý Bysterec. V 19.storočí tu Ján Smrečiansky dal postaviť barokový kaštieľ. Väčšina členov rodu pôsobila v rôznych stoličných funkciách alebo na Oravskom panstve. Významne sa pričinili o rozvoj školstva na Orave (založenie gymnázia v Trstenej či Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne) a o vybudovanie oravskej železnice. Dvaja z členov rodu dosiahli vysoké cirkevné posty - hodnosť varadínskeho biskupa a jágerského arcibiskupa.

Dávid zo Svätého Petra a z Istebného - starý turčiansky šľachtický rod, pôsobiaci v Oravskej stolici už v 14.storočí. Členovia rodu zastávali významné funkcie v stoličnej správe. Pavol Dávid sa zaslúžil o výstavbu dreveného artikulárneho kostolíka v Istebnom roku 1686. Karola Dávida, kráľovského radcu, povýšila Mária Terézia do barónskeho stavu. Imrich Dávid, ako účastník Pikovho povstania, bol sťatý na Šibeniciach v Oravskom Podzámku.

 Revický ( Reviczky ) z Revišného - veľmi starý oravský šľachtický rod ( prvá donácia a armáles na Orave ). Patril medzi najvýznamnejšie oravské rody, jeho príslušníci zastávali neustále vysoké stoličné funkcie a niektorí aj krajinské či vojenské funkcie (radca spišskej, uhorskej a Dvorskej komory, rakúsky konzul, člen cisársko - kráľovskej telesnej stráže, generál). Revickovci boli povýšení za svoje služby do barónskeho a grófskeho stavu.